Karkulka.txt

(3 KB) Pobierz
 Ráno, když maminka dcerušku spatřila,
dala jí facku a potichu pravila:
"Rychle si oblékni červenou sukénku,
babička za lesem dostala žloutenku "
Karkulka:
"Nač je mi maminko červená suknice,
ta jenom přiláká vilného myslivce!
Jestli mě znásilní, tak jako včera,
nebudu už tvoje nevinná dcera!?!"
Matka:
"Nedávej bázlivým myšlenkám průchod,
než bába za léky utratí důchod!
Dones jí guláše aspoň půl hrnka,
ať bába vyskočí zas jako srnka!"

Popadla Karkulka aktovku s jídlem
a běžela lesem, jak píchnutá šídlem.
Navzdory vábivé červené sukýnce,
nestřetla na cestě vilného myslivce.
Svalnaté nohy a kvalitní pohorky,
brzy jí donesly do známé chaloupky.
Karkulka:
"Co je to za fóry, tak brzo po ránu,
vlk se tu placatí v bábině županu!
Vlk:
"Jen pojď dál, děvenko a nestůj u dveří,
s bábou jsem posnídal, ty zůstaň k večeři!
Máš pěkné tvářičky, jak žádná druhá,
zato tvá bába byla dost tuhá.
Karkulka:
"Tak to sis vybral kvalitní stravu!
nejseš ty blbečku tak trochu na hlavu?!?
Pozdě mě nazýváš spanilou děvenkou,
sežral si babičku .. s infekční žloutenkou!!!

Lesem se ozývá zoufalé vytí,
jak se vlk pokouší vyvolat blití.

================================================

Kde bolo, tam bolo, žilo raz jedno dievčatko, ktoré raz oskalpovali indiáni, a preto ho všetci volali, Červená Čiapočka. Dievčatko to bolo milé, iba trochu neposedné. Jedného dňa jej milujúca mamička rozopla putá a hovorí:
-„Stará mama, ktorá býva v domčeku v lese mi poslala esemesku, že je chorá. Zober jej tento koláč z minulého týždňa, dva nízkotučné jogurty po záruke, a toto silné víno, to ju hádam konečne dorazí!“
-„Ach mamička, neposielaj ma do lesa, les je plný nebezpečenstiev!“
Hlaveň revolvera kalibru deväť milimetrov čiapočku presvedčila, že rodičom sa nemá odvrávať. Natrela si teda podpazušie anti-perspirantom Rexona, ktorú ju ešte nikdy nesklamal a cupitá po lese, pospevujúc si:
-“Ja sa vlka nebojím, a ja vlka nechytím!“
Vtom spoza stromu vyskočil vĺčko:
-„Fuj ty kokso, ale som sa ťa zľakol!“
Prizrela sa mu lepšie sa vraví:
-„Akú máš krásne chlpatú hruď,“ riekla a pošimrala ho po mieste, kde by mohol byť približne chvost. Vlk bol razom krotký ako baránok.
-„A kamže si sa vybrala, Čiapočka?“
-„Ach vĺčko, stará mama je chorá, nechce sa jej na druhý svet, nemohol by si nám helfnúť.“
-„Nemaj boj, budem ti na dobrej pomoci,“ rečie psovitá šelma a zmizne v lese. Ponáhľal sa vlk domčeka odpojil signalizačné zariadenie, pracovníka strážnej služby nechal spať, vošiel dnu, uvidel starú mamu a hovorí:
-„Bože, ty si ale na zožratie!“
Ako povedal, tak aj urobil. Predtým však starú mamu vyzliekol. Keďže bol starý fetišista, obliekol si ženský odev a šup, šup do postele. Čiapočka zatiaľ v lese vychľastala všetko víno, a mierne otrávená životom a poriadne alkoholom vošla do domčeka. Starú mamu videla mierne rozmazanú a chlpatú a vraví:
-„Ahoj bobor. A čo máš také silné zuby?“
A vlk na to:
-„Ty trúba, najprv sa máš pýtať na oči!."
-„Ja trúba, najprv sa mám pýtať na oči! Prečo ich máš také veľké?“
-„Lebo som si vypila.“
-„A prečo máš také veľké uši?“
-„Prestaň Čiapočka, veď to som ja, vlk!“
-„A prečo ležíš v babičkinom koši z bielizňou?“
-„Preto, že všetko bolo také mäkučké, až som zaspal.“
-„A čo stará mama?“
-„Stará mama? Tá mi teda poriadne dlho leží v žalúdku.“
-„Veď aj mne, aj mne,“ zašepkala zmyselne Čiapočka a pritúlila sa k vlkovi.
-„Viem čakáte na horára, ale horár nepríde.“
Les, v ktorom bývala stará mama po roku 1992 zobrali štátnym lesom a vrátili pôvodným majiteľom, teda starej mame. Lenže tá záhadne zmizla a dodnes sa nič nevyriešilo. Mamička a Čiapočka záhadne zbohatli na predaji dreva , ale nakoniec im to bolo nanič, pretože obidve zožral vlk. Raz darmo, svet dnes patrí mladým, dynamický dravcom. 
Zgłoś jeśli naruszono regulamin