TRAJA PÁTRAČI

8

ZÁHADA
KAŠLAJÚCEHO DRAKA

Text: Nick West

Podľa postáv

Roberta Arthura

© Random House, Inc., New York 1970

Translation © Mária Orlíková 1994

(Nick West: Alfred Hitchcock and The Three Investigators

in The Mystery of the Coughing Dragon. Based on characters

created by Robert Arthur) 1970

Cover © Vladimír Kardelis & Svetozár Mydlo 1994

Mladé letá, Nám. SNP 12, 815 19 Bratislava, 7671. publikácia, 1994, prvé vydanie, pre čitateľov od 9 rokov. Editorka Dr. Alena Hošková. Jazyková redaktorka Zora Sadloňová. Technický redaktor Marián Škripek. AH 7,39 (text 7,28, ilustr. 0,11).

VH 7,57. Vytlačili Tlačiarne BB, spol. s r. o., Banská Bystrica.

ISBN 80-06-00476-5 ISBN 80-06-00525-7 (súbor)

Úvodné slovo Alfreda Hitchcocka

  Tento úvod je určený oneskorencom, aby sa oboznámili s Troma pátračmi. Ak ste sa s nimi niekedy už stretli, nemu­síte ho čítať.

  Traja pátrači je názov podnikavej firmy mladých detektí­vov, pochopiteľne, amatérov, ktorá dosahuje pozoruhodné výsledky najmä pri riešení záhad.

  Jupiter Jones, ako sám priznáva, je hlavou firmy a du­chovným vodcom trojice. Peter Crenshaw, ktorý má najatletickejšiu postavu, plní poslanie vždy tam, kde sa to od neho očakáva. Bob Andrews má na starosti výskum a vedenie záznamov. Všetci dohromady tvoria životaschopnú trojicu.

  Mládenci bývajú v mestečku Rocky Beach, niekoľko kilo­metrov od Hollywoodu, v blízkosti Tichého oceána. Hlavné sídlo majú v upravenom obytnom prívese, umiestenom na dvore Jonesovho bazára, ktorý vedie Jupiterova teta a strýko. V prívese je malá kancelária, laboratórium, tmavá komora a zariadenie, ktoré si chlapci prerobili z haraburdia zberne. Dnu sa dá dostať niekoľkými tajnými vchodmi, ktoré však najlepšie zdolajú mladí jedinci.

  Teraz, keď už poznáte nevyhnutné údaje, končím svoje úvodné slovo, aby som vám umožnil vychutnať skutočný zážitok.

Prvá kapitola

Záhadný začiatok

  „Ktovie,“ povedal v jedno ráno Jupiter Jones, „ako by sme si počínali v úlohe aktérov najväčšej lúpeže, aká sa kedy uskutočnila v tejto oblasti.“

  Jeho dvaja spoločníci sa zatvárili prekvapene. Bob An­drews pustil z rúk štós kartičiek, ktoré práve vkladal do starého tlačiarenského lisu. Peter Crenshaw, ktorý opravo­val staré rádio, sa mykol, skrutkovač mu vykĺzol z ruky a zarypol do dreva.

  „Čo si to povedal?“ spýtal sa Peter a pritom sa usiloval vyhladiť ryhu, ktorú nechtiac urobil na zadnej stene rádia.

  „Povedal som, že ktovie, ako by sme si počínali v úlohe aktérov najväčšej lúpeže, aká sa kedy udiala v tejto oblasti,“ zopakoval Jupiter. „Teda ak by sme boli skutoční zločinci.“

  „Keď už tak o tom premýšľaš,“ riekol Peter, „pokús sa predstaviť si, čo by sa s nami stalo, keby nás chytili. Kdesi som počul, že zločin sa nevypláca.“

  Bob Andrews pozbieral rozsypané kartičky. „Obávam sa, že z nás...